zivot

Viem,ze kazdy chape vztah inak,ale myslim si,ze ak clovek niekoho miluje thak sa dokaze prisposobit.Ja som robila vsetko,co som vedela.Ci som tho robila spravne alebo nie,vzdy tho bolo z lasky.Ale moj problem je asi ten,ze nedokazem svoje city dat thak lahko najavo.Uz si davam pozor,kedy poviem "lubim Ta",lebo uz nechcem zazit sklamanie:( Raz mi stacilo... Pre mna je vztah tho,ked sa dvaja dokazu o vsetkom porozpravat,povedat si vsetko,tho co ich trapi i tesi..co maju radi a co nie..su si pre seba oporou v dobrom i zlom...ak je medzi nimi uplna dovera,uprimnost,vernost.. Samozrejme,ze su tho aj ine veci..bozky,objatia,pekne slova.. A tu je problem..som strasne hanbliva..Raz mi ktosi povedal,ze na mna treba trpezlivost a treba na mna ist velmi pomaly,pretoze som strasne opatrna v thom,co urobim alebo co poviem...Som uz raz thaka...a ak ma ma mat niekto rad,nech ma berie thaku, aka som... A ON je uzasny:) Jednoducho ma vsetky vlastnosti,ktore som si predstavovala na chalanovi,s ktorym mam byt stastna.Mala som pocit,ze ho poznam vecnost.. Ale so slovami "lubim Ta" som nechcela zacinat hned.Potrebovala som si byt ista,ze ho naozaj lubim,preto som mu tho nechcela povedat skor...aby som nevzbudila zbytocne nadeje.Uz par tyzdnov som si thym bola naozaj ista,ale chybala mi odvaha mu tho povedat.Myslela som si,ze je tho zle,ze sa bojim tho vyslovit, ale viaceri ludia mi povedali,ze je tho normalne,ze sa bojim.Ze sa len bojim sklamania.Ak toto raz bude niekto citat thak tej osobe musim nieco napisat "prisaham,ze som mu tho chcela povedat este tento tyzden.Cakala som,kym pride vikend a pojdeme von,ale vsetko sa posralo skor,ako ten vikend prisiel." Tho ma mrzi najviac na svete.Mozno som nemala cakat az doteraz.Ale ja za tho nemozem:( Proste som si chcela byt ista tym,co poviem.A mam na tho svoje dovody..kedze som konecne nasla chalana, akeho som chcela,o akom som snivala,radsej som si vzdy 5-krat rozmyslela,co urobim a poviem,aby som tho nedobabrala...a akoby tho nestacilo este som strasne hanbliva:( Vraj hanblivost je bezna a hlavne u dievcat,ale preco prave ja??? A ked som konecne nabrala odvahu povedat mu tho..ani sa tho nekonalo:( Som clovek,ktory potrebuje v tejto oblasti trochu viac casu ako ostatni:( Viem,ze som sprosta,hlupa...a neviem este aka,ked som dopustila,aby sa toto stalo..A pritom ho thak velmi lubim...On bol pre mna vsetkym...moj chalan,priatel, kamarat..moja opora..clovek,ktoremu som vravela vsetko..Len s jednou vecou som chcela pockat.So slovami "lubim Ta"..a thym som vsetko zbabrala..za tho sa nenavidim..strasne:( A urobila som este jednu hlupost..chcel ma zoznamit s rodicmi..Ja by som sla hned,ale mala som pocit,ze je tho skoro.Ved sme spolu 2 a pol mesiaca..myslela som,ze este aspon mesiac pockam a potom mu sama poviem,ze tam chcem ist..Ked si budem ista,ze tho niekam povedie,ze tho zvladnem...Chcela som sa na tho pripravit,aby som nieco neskazila..ale samozrejme...moja hlupa povaha tho skazila skor,ako sa tho stalo:( Uz sa len pytam,preco Boh dopustil,aby sa tho stalo.Mal ma nakopat..mozno by mi doslo,co robim:( Nic z toho,co som urobila,som nerobila schvalne..myslela som si,ze je tho oki,ze je tho normalne..Ze pochopi,ze som ho nechcela sklamat..prave naopak..chcela som,aby bolo vsetko thak ako ma byt..aby sme boli stastni:( Tiez viem,ze bozk je sucastou vztahu...Ze je tho normalne,ak sa dvaja ludia lubia.Ale pre mna tho bol prvy vztah...A mozno som cakala,ze s thym zacne on..Viem..som sprosta,ked som si tho myslela..a tho ze som hanbliva nie je asi ospravedlnenie,ale ja som sa BALA...bala som sa,ze tho skazim. Neviem,ci som spravila nieco thake strasne,ze tho muselo skoncit,ale mrzi ma tho...strasneeeee ma tho mrzi,ze som thaka neschopna a blba:( A ze som stratila thakeho uzasneho chalan ako je ON..on je pre mna vsetkym..a ak vsetko stratim thak co mi ostane? NIC..velke prazdno v mojom srdci..len bolest,strach z toho,co bude dalej..samota a slzy:( Viem,ze mam len 16 ale ja som uz thaka...vsetko strasne prezivam a toto nie je len obycajna vec:( Asi thak som dopadla..kvoli mojmu strachu a hanblivosti..asi som chcela vela,aby tho pochopil..a viem,ze som od neho nemohla ziadat,aby tho pochopil,pretoze kazdy je iny..a asi ma nikdy nikto nebude chapat.. Stale sa pytam,preco sa thake veci stavaju ludom,ktory vztah myslia NAOZAJ vazne..preco sa thak netrapia dievcata a chalani,ktori pridu vecer von..do baru..a vylizu sa s prvou osobou,ktora im je aspon trochu sympaticka...teda ked poznaju tho slovo..nechcem ich urazat,ale oni rozoznaju ludi len podla vyzoru..Preco sa tho nestane im?Pretoze nevedia,co je laska...Ak sa rozidu s jednym o polhodiny maju druheho..Preco netrpia oni??? Ale ja sa ho nechcem vzdat..mozno budem otravna,ale ja ho potrebujem ...lubim ho..chcem ho mat pri sebe..aby bol MOJ:( Ked som tho vsetko povedala mojej sesterke thak mi odpovedala len tho,ze "ved thy si opatrna..tho je dobre..ja som thaka ista a chapem ta...bojis sa sklamania"..a tho mi povedali viaceri ludia..ludia,ktori ma poznaju dlho..preco tho kazdy chape?Dufam,ze si tho raz precita a pochopi ma aj ON:( Uz nist viac nepisem,lebo uz nevidim...ano placem,ak vam nedoslo:( A uz nevladzem...v zivote mi nebolo thak smutno za niecim/niekym..a teraz tho nie je len thak NIEKTO...je tho moja laska...moj milacik...moje vsetko:( A nenavidim sa za tho,ze som mu tho nedokazala povedat:( Snad mi Boh dopraje druhu sancu..ale tho by som asi vela chcela:( Ale kazdy si zasluzi druhu sancu..aj ten najhorsi clovek si ju zasluzi..thak preco nie ja? Tho vsetko som mu chcela povedat,ale nedokazala som:( Rozplakala by som sa a ani som sa neodvazila,ked som videla jeho pohlad..Bol thaky iny ako zvycajne..a bolo mi z neho nanic:( Ale ja ho stale lubim a budem.. Oki oki uz koncim...a pls drzte mi palce..potrebujem tho..potrebujem stastie a Boha..uz len nanho sa mozem spolahnut...